V Bratislave, v srdci starého mesta, žil raz jeden mladý muž menom Juraj.

In Bratislava, in the heart of the old town, there once lived a young man named Juraj.

Veľmi rád objavoval svoje okolie a často si vytvoril zábavné príbehy k každému miestu, ktorým prešiel.

He loved exploring his surroundings and often made up amusing stories about each place he visited.

Jeden slnečný deň sa Juraj rozhodol ísť na prechádzku po promenáde Dunaja, neďaleko modrého kostolíka svätej Alžbety.

One sunny day, Juraj decided to take a walk along the Danube promenade, not far from the blue church of St. Elizabeth.

Keď sa prechádzal, naraz sa cítil, že musí nájsť toaletu.

As he strolled, he suddenly felt the urge to find a restroom.

Prebudili sa v ňom spomienky na hodiny geografie, keď vždy zabudol ísť na toaletu pred začiatkom vyučovania.

Memories of geography classes where he always forgot to go to the bathroom before lessons flooded back.

Z toho dơvodu sa snažil nájsť toaletu čo najrýchlejšie.

Because of this, he tried to find a restroom as quickly as possible.

Vtom zazrel znak WC a bez rozmýšľania vbehol dnu.

He spotted a WC sign and rushed inside without thinking.

No keď sa rozpozeral, zistil, že niečo nie je v poriadku.

But as he looked around, he realized something wasn't right.

Steny boli vymaľované pastelovými farbami, a vzduch vonal levanduľou.

The walls were painted in pastel colors, and the air smelled of lavender.

V jednom kúte stálo zrkadlo so zlatým rámom, dokonale umiestnené pre kontrolu makeupu.

In one corner stood a mirror with a golden frame, perfectly positioned for makeup touch-ups.

Juraj sa zaraz zastavil, ale bolo neskoro.

Juraj stopped in his tracks, but it was too late.

Vo vnútri sa nachádzala Lucia s jej priateľkou Annou, ako práve upravovali svoje vlasy.

Inside, Lucia and her friend Anna were fixing their hair.

Obidve vyrazili oči do široka, keď videli Juraja, ako stojí v dverách zamračený a zmätok v jeho hlave sa snažil spracovať, kde presne je.

Both of them gaped in surprise at the sight of Juraj standing in the doorway, looking puzzled and trying to process where exactly he was.

"Juraj, čo robíš tu?

"Juraj, what are you doing here?"

" spýtala sa Lucia s úsmevom na tvári, snažiac sa pochopiť dôvod jeho prítomnosti.

Lucia asked, smiling, trying to understand the reason for his presence.

Juraj na okamih zostal ako socha, potom si uvedomil svoj omyl.

Juraj stood still for a moment, then realized his mistake.

Začervenal sa a s veľkým úsmevom na tvári rýchlo vyhlásil: "Ospravedlňte ma, dámy, zrejme som mal taký záujem o módne farby, že som si nevšimol, kam som vošiel!

He blushed and quickly exclaimed with a big smile on his face, "Excuse me, ladies, I must have been so interested in the fashionable colors that I didn't notice where I was entering!"

"Všetky ženy v kúpeľni začali smiať a atmosféra sa stala priateľskejšou.

All the women in the restroom started laughing, and the atmosphere became friendlier.

Lucia a Anna sa rozhodli využiť túto komickú situáciu na vytvorenie nového príbehu, ktorý by si mohli pripomenúť s úsmevom.

Lucia and Anna decided to turn this comical situation into a new story they could remember with a smile.

Ponúkli Jurajovi, že mu ukážu správnu cestu k pánskej toalete, a cestou sa všetci smiali na tom, že každému sa niekedy dostane do nepríjemnej situácie.

They offered to show Juraj the way to the men's restroom, and on the way, everyone laughed about how everyone sometimes finds themselves in an awkward situation.

Juraj sa poďakoval obom ženám a poprial im pekný deň.

Juraj thanked the two women and wished them a good day.

Cítil vďačnosť, že stretol také milé ľudí, ktorí zobrali jeho omyl s humorom a pochopením.

He felt grateful to have met such kind people who took his mistake with humor and understanding.

Vrátil sa na svoju prechádzku po promenáde, tentoraz s novou historkou v kapse, ktorú by mohol jedného dňa rozprávať so smiechom a úsmevom na tvári.

He resumed his walk along the promenade, this time with a new tale in his pocket that he could one day tell with laughter and a smile on his face.

A tak sa z chyby, ktorá mohla byť považovaná za katastrofu, stala veselá anekdóta, ktorá ešte viac spojila priateľov a pridala do Jurajovej zbierky histôriek z Bratislavy.

Thus, a mistake that could have been considered a disaster turned into a cheerful anecdote that further bonded friends and added to Juraj's collection of stories from Bratislava.