Lukáš s krokmi plnými očakávania prekročil práh Červeného Kameňa, hradu ukrytého medzi lesmi ako stará legenda.

Lukáš crossed the threshold of Červený Kameň, a castle hidden among the woods like an old legend, with steps full of anticipation.

Svetlo slnka sa lesklo na hladko opracovaných kameňoch a čas akoby tu zastal.

The sunlight glistened on the smoothly worked stones, and time seemed to have stood still here.

Neďaleko neho bola Jana, jeho dobrá priateľka, a Marta, ich sprievodkyňa, ktorá sa usmievala pri myšlienke, že im ukáže všetky skryté kúty hradu.

Nearby were Jana, his good friend, and Marta, their guide, who smiled at the thought of showing them all the hidden corners of the castle.

Niečo na tomto mieste bolo čarovné.

There was something magical about this place.

Staré steny rozprávali príbehy dávnych čias, a Lukáš pocítil neodolateľnú túžbu preskúmať ich sám.

The old walls told stories of ancient times, and Lukáš felt an irresistible desire to explore them himself.

Keď sa skupina mala vrátiť späť na povrch, Lukáš si všimol tmavú chodbu odchádzajúcu do strán.

When the group was supposed to return to the surface, Lukáš noticed a dark corridor leading off to the side.

Srdce mu tlčie nadšením a bez premýšľania sa vybral týmto smerom.

His heart pounded with excitement, and without a second thought, he went in that direction.

Zabudol na opatrnosti a hlasy spoločníkov už boli len vzdialené echa.

He forgot to be cautious, and the voices of his companions were now just distant echoes.

Steny boli teraz zvláštne studené a úzke.

The walls were now strangely cold and narrow.

Kým si uvedomil, že je v labyrinte chodieb, dvere, ktoré prešiel, sa za ním zatvorili s tichým znepokojivým zvukom.

Before he realized it, he was in a labyrinth of corridors, and the door he had passed through closed behind him with a quiet, unsettling sound.

Lukáš sa ocitol v tme, samotný, v pivnici hradu.

Lukáš found himself in darkness, alone, in the castle's cellar.

Jeho dych sa zrýchľoval, ale Lukáš si pamätal, čo mu raz dedo rozprával: "Keď sa ocitneš v problémoch, zostaň pokojný a použi hlavu.

His breathing quickened, but Lukáš remembered what his grandfather had once told him: "When you find yourself in trouble, stay calm and use your head."

" Lukáš teda prehmatával steny a snažil sa nájsť nejaký spôsob, ako sa dostať von, ale nechcel kričať a vyľakať tak ostatných.

So, Lukáš felt along the walls, trying to find a way to get out, but he didn't want to shout and scare the others.

Po chvíli hladkania chladného kameňa prsty narazili na niečo nečakané: malú páku skrytú vo výklenku steny.

After a while of running his hand over the cold stone, his fingers came across something unexpected: a small lever hidden in a recess in the wall.

S pocitom, že nemá čo stratiť, ju potiahol.

With a feeling that he had nothing to lose, he pulled it.

Prekvapivo sa jedna zo stien začala pomaly otvárať, odhaľujúc tajný prechod.

Surprisingly, one of the walls began to open slowly, revealing a secret passage.

Lukášovi oči žiarili, keď všiel dovnútra.

Lukáš's eyes sparkled as he stepped inside.

Tajná chodba ho viedla strmými schodmi nahor.

The secret passage led him up steep stairs.

Sledoval ju s odvahou rytiera, ktorý vedie svoju poslednú výpravu, až napokon vyústila do malého dvora, ktorý sa zdal byť zabudnutý svetom.

He followed it with the courage of a knight leading his last expedition, until it finally led to a small courtyard that seemed to be forgotten by the world.

Tu našiel dvere vedúce do hlavnej časti hradu.

Here, he found a door leading to the main part of the castle.

Keď Lukáš vystúpil cez tieto dvere, zdalo sa, že nikto si nevšimol jeho predchádzajúcu neprítomnosť.

When Lukáš emerged through these doors, it seemed that nobody had noticed his previous absence.

Jana sa usmievala a rozprávala o historických skvostoch, ktoré videli, a Marta sa pozrela na Lukáša s tým, akoby akurát záhadne vycítila jeho dobrodružstvo.

Jana was smiling and talking about the historical treasures they had seen, and Marta looked at Lukáš as if she had just mysteriously sensed his adventure.

Lukáš si len ticho vzdychol s úľavou a rozhodol sa, že svoju tajnú výpravu si ponechá pre seba, ako cenný poklad, ktorý z tohto dobrodružstva v starobylom hrade Červený Kameň odnáša.

Lukáš just sighed with relief and decided to keep his secret expedition to himself, like a precious treasure that he took from this adventure in the ancient Červený Kameň castle.

Príbeh o labyrinte, tajnej páke a zabudnutom dvore uchová vo svojom srdci.

He will keep the story of the labyrinth, the secret lever, and the forgotten courtyard in his heart.

A vo výprave sa obráti s úsmevom, pripravený už len počúvať a objavovať krásy hradu, spoločne s Janou a s bezpečnou vodkou Marty.

As the expedition continues, he turns with a smile, ready to listen and explore the beauties of the castle, together with Jana and under the watchful eye of Marta.