V hlavnom meste Slovenska, plnom života a krásy, stál na kopci majestátny Bratislavský hrad.

In the capital city of Slovakia, full of life and beauty, stood the majestic Bratislava Castle on a hill.

Jedného slnečného popoludní, vparkoch ktoré hrad obklopovali, sa prechádzala Jana, mladá študentka umenia, ktorá prišla do mesta objaviť jeho kultúrne poklady.

One sunny afternoon, in the parks surrounding the castle, Jana, a young art student, was taking a stroll.

Medzi stromami a kvetinovými záhonmi, pomedzi ktoré sa miešali slnečné lúče, si Jana všimla postavu muža, ktorý sa zdal byť nápadne povedomý.

She had come to the city to discover its cultural treasures.

Srdce jej začalo tlčť rýchlejšie, keď si pomyslela na to, že by to mohol byť obľúbený slovenský herec, ktorého často vidievala na televíznych obrazovkách.

Among the trees and flower beds, where the sunlight was streaming through, Jana noticed a man who seemed remarkably familiar.

Muž sedel na lavičke, ponořený do čítania knihy.

Her heart started beating faster as she thought he might be the popular Slovak actor she often saw on TV screens.

Oblečený bol vkusne a jeho uvoľnená elegancia hovorila sama za seba.

The man was sitting on a bench, engrossed in a book.

Jana sa rozhodla, že musí získať jeho autogram.

He was dressed tastefully, exuding a relaxed elegance.

Opatrne sa k nemu priblížila, srdce jej bilo až do hrdla.

Jana decided she had to get his autograph.

"Prepáčte, nemala by som rušiť," začala neisto Jana, "ale vy ste.

Carefully, she approached him, her heart pounding in her throat.

nie ste ten slávny herec z toho posledného filmu, ktorý bol taký populárny?

"Excuse me, I shouldn't disturb you," Jana began uncertainly.

"Muž sa pozrel z knihy a úsmevom prejasnil svoju tvár.

"But aren't you... aren't you that famous actor from the last movie that was so popular?"

Bol to Peter, obyčajný chlapík, ktorý pracoval v obchode s knihami a autogram nikdy nikomu nedal.

The man looked up from his book and smiled.

Nevediac, ako reagovať na Janinu zmätenosť, diplomato povedal: "Myslím, že ma máte za niekoho iného, ale poviem vám, že to nie je prvýkrát, čo mi to niekto povedal.

It was Peter, an ordinary guy who worked in a bookshop, and had never given anyone his autograph.

"Jana pocítila, ako jej lícami prebehlo horúce rumenec.

Not knowing how to respond to Jana's confusion, he diplomatically said, "I think you have me confused with someone else, but I'll tell you, it's not the first time someone has told me that."

"Ach, tak to mi prepáčte," odpovedala s úsmevom.

Jana felt a hot blush rush to her cheeks.

"Ja som Jana a som tu, aby som si pozrela hrad a jeho okolie.

"Oh, I'm sorry," she replied with a smile.

Ste odtiaľto?

"I'm Jana and I'm here to see the castle and its surroundings.

"Peter, ktorý mal zakaždým rád nové známosti, odpovedal Jana, že je skutočným Bratislavčanom a že ju môže sprevádzať, ak chce.

Are you from around here?"

Pozval ju na prechádzku po hradnom nádvorí, aby jej ukázal niekoľko skrytých skvostov, ktoré len málokto pozná.

Peter, who always enjoyed meeting new people, told Jana that he was a true Bratislavan and offered to show her around if she wanted.

Pomedzi príbehy a smiech ich popoludnie ubiehalo ako vánok.

He invited her for a walk around the castle courtyard to show her a few hidden gems that not many people knew about.

Jana sa naučila veľa nového o hradnej histórii a Peter si užíval spoločnosť milého náhodného streta, ktorý začal humornou zmiesťou.

Their afternoon passed by like a breeze, filled with stories and laughter.

Koniec popoludnia sa blížil a západ slnka vrhal rozlúčkové zlaté lúče na obrysy hradu.

Jana learned a lot about the castle's history, and Peter enjoyed the company of a pleasant chance encounter that began with a humorous mix-up.

Jana a Peter sa rozlúčili sľubom, že sa stretnú ešte.

As the end of the afternoon approached, the sunset cast its golden rays on the silhouette of the castle.

A hoci Jana žiadny slávny autogram nedostala, odniesla si domov príbeh, omnoho cennejší než podpis na kúsok papiera.

Jana and Peter said goodbye with a promise to meet again.

Celým tim nečakaným zmýšľaním sa zrodilo priateľstvo a Jana si spomenula, že náhody sú často krát zvláštnejšie a krajšie ako hollywoodske filmy.

And although Jana didn't get any famous autograph, she took home a story much more precious than a signature on a piece of paper.

A Peter?

From this unexpected encounter, a friendship blossomed, and Jana remembered that coincidences are often stranger and more beautiful than Hollywood movies.

Úsmev na tvári mu nezmizol ešte dlho po tom, ako sa Jana stratila v davoch na úpätí hradu.

As for Peter, a smile lingered on his face long after Jana disappeared into the crowds at the foot of the castle.