Na konci jednej jasnej letnej noci, keď sa hviezdy zablyšťali nad Bratislavským hradom ako zvedavé oči, sa odohrával príbeh troch priateľov.

At the end of a bright summer night, when the stars shimmered above Bratislava Castle like curious eyes, the story of three friends unfolded.

Jana bola dievča plné radosti a života, Pavol jej dobrosrdečný druh, ktorý mal rád dobrodružstvá, a Zuzana, ktorá sa vždy smiala, boli neoddeliteľnou trojkou.

Jana was a girl full of joy and life, Pavol her kind-hearted companion who loved adventures, and Zuzana, who always laughed, were an inseparable trio.

Raz ich cesta zaviedla na historický Bratislavský hrad, hrdý symbol slovenskej metropoly.

Once their path led them to the historic Bratislava Castle, a proud symbol of the Slovak metropolis.

Obdivovali starobylé múry a vychutnávali si výhľad na meandrujúci Dunaj.

They admired the ancient walls and enjoyed the view of the meandering Danube.

Jana, so zvedavosťou malého dieťaťa, túlala sa po hradných chodbách a sáloch, ktoré osvietili tisíce rokov staré tajomstvá.

Jana, with the curiosity of a young child, wandered through the castle corridors and halls, which illuminated ancient secrets thousands of years old.

V chatrči lemovanej starobylými obrazmi sa Jana niečoho zľakla.

In a chamber adorned with ancient paintings, Jana was startled by something.

Pred ňou stálo, ako zo života vystrihnuté, presne vytesané sochárstvo rytiera v brnení.

In front of her stood a sculpture of a knight in armor, carved exactly as if it was taken from life.

Jana vo svojej naivite a v polotme nesprávne usúdila, že to je skutočná osoba, preto s úsmevom prikročila bližšie a začala konverzáciu.

In her naivety and the dim light, Jana mistakenly thought it was a real person, so she approached with a smile and started a conversation.

"Ahoj!

"Hello!

Volám sa Jana, ako ti môžu pomôcť dnes v noci?

My name is Jana, how can I help you tonight?"

" povedala s jemným úsmevom.

she said with a gentle smile.

Nevediac, že hovorí k nemému kameňu, pokračovala: "Vyzývam ťa na súboj, ale neboj sa, len v šermiarskom dueli!

Unaware that she was speaking to a mute stone, she continued, "I challenge you to a duel, but don't worry, just in a fencing match!"

" Zatiaľ Pavol a Zuzana, ktorí ju sledovali z diaľky, sa zatúlali smiechom, keď pochopili, čo Jana robí.

Meanwhile, Pavol and Zuzana, who were watching from a distance, burst into laughter when they realized what Jana was doing.

"Ale ty si tichý typ, však?

"But you're the silent type, aren't you?"

" dodala Jana s uškrnkom na tvári a nevedela, že má konverzáciu s kameňom.

added Jana, grinning, unaware that she was talking to a stone.

Pavol zosmiešnený Janinou nevinou ale zároveň milovaný jej čistým duchom, sa k nej pomaly priplížil a položil jej ruky na plecia.

Pavol, amused by Jana's innocence and yet touched by her pure spirit, slowly approached and placed his hands on her shoulders.

"Jana, hovoríš k soche," vyhlásil Pavol a snažil sa zadusiť svoj smiech.

"Jana, you're talking to a statue," announced Pavol, trying to stifle his laughter.

Zuzana zostala na chvíľu bez slova, kým si nevšimla, ako sa Janine líca sčervenali a jej pohľad sa zmenil na vydesený.

Zuzana was silent for a moment until she noticed how Jana's cheeks turned red and her expression changed to one of alarm.

"Oh, ach jo!

"Oh, dear!"

" jemne zvolala Jana, keď si konečne uvedomila svoj omyl.

Jana exclaimed softly, when she finally realized her mistake.

"Prestaňme sa jej vysmievať," povedala Zuzana láskavo, keď sa k dvom priblížila.

"Let's stop teasing her," Zuzana said kindly, as she approached the two.

"Každý z nás môže urobiť chybu.

"We all make mistakes.

A navyše, je to rozkošná chyba!

Besides, it's a charming mistake!"

"Tri priateľky sa zasmiali tej malej nocnej epizódy, prijali ju ako vtipnú spomienku na ich návštevu Bratislavského hradu.

The three friends laughed at this little night episode, accepting it as a humorous memory of their visit to Bratislava Castle.

Vzali sa za ruky a pokračovali v prieskume hradnej krásy, s Janou po boku, učiac sa, že nie všetko, čo vyzerá reálne, je skutočné.

They held hands and continued to explore the beauty of the castle, with Jana by their side, learning that not everything that looks real is real.

Pri západe slnka sa trojica pomaly vytratila v mäkkých tieňoch hradných záhrad, no Jana si na tejto výprave odniesla niečo dôležité - že život je plný humorných chvíľ, a niekedy aj hovoriť ku kameňu môže priniesť radosť, ak vedľa teba stoja praví priatelia.

As the sun set, the trio slowly disappeared into the soft shadows of the castle gardens, but Jana took something important from this adventure - that life is full of humorous moments, and sometimes speaking to a stone can bring joy, especially when true friends stand by your side.