V lete, keď slnko zalieva Bratislavský hrad zlatým teplom a Duna plynulo tečie pod jeho majestátnymi múrmi, sa Marek a Eva stretli na rodinnom stretnutí.

In the summer, when the sun bathes Bratislava Castle in golden warmth and the Danube flows smoothly beneath its majestic walls, Marek and Eva met at a family gathering.

Cítiť vôňu starých kvetín, ktoré rastú v hradnej záhrade, a zvuky mesta v diaľke.

The scent of old flowers growing in the castle garden could be felt, and the sounds of the city could be heard in the distance.

Marek, ambiciózny právnik, stál na nádvorí a díval sa na súrodencov, ktorí prichádzali.

Marek, an ambitious lawyer, stood in the courtyard watching the arriving relatives.

Eva, súcitná učiteľka, vyšla za ním a postavila sa vedľa neho.

Eva, a compassionate teacher, stepped out to join him and stood by his side.

Obaja nesú ťažobu čerstvého smútku, stratili totižto svoju mamu len nedávno.

Both bore the weight of fresh sorrow, having recently lost their mother.

„Eva, musíme hovoriť o dome,“ začal Marek.

“Eva, we need to talk about the house,” Marek began.

Eva vedela, že príde tento rozhovor.

Eva knew this conversation was coming.

„Chcem, aby sme ho predali. Môžeme získať dobré peniaze a využiť ich rozumne.“

“I want us to sell it. We can get good money and use it wisely.”

Eva pozrela na brata smutnými očami.

Eva looked at her brother with sad eyes.

„Ale Marek, to bol mamin dom. Má to pre mňa veľký význam. Nemôžeme ho predať.“

“But Marek, it was mom’s house. It means a lot to me. We can't sell it.”

Marek si povzdychol.

Marek sighed.

„Rozumiem, že tam máme spomienky, ale musíme byť praktickí. Potrebujeme peniaze na svoje životy.“

“I understand we have memories there, but we need to be practical. We need money for our lives.”

Eva však nepustila jeho pohľad.

Eva, however, didn’t break his gaze.

„Peniaze nie sú všetko. Mama by chcela, aby sme si uchovali niečo po nej.“

“Money isn’t everything. Mom would want us to keep something of hers.”

Chodili po záhrade ticho, každý premýšľal o svojom.

They walked through the garden in silence, each lost in thought.

Marek sa zastavil pri ružovom kríku.

Marek stopped by a rose bush.

„Eva, viem, že to ťa bolí. Ale možno môžeme nájsť spôsob, ktorý je spravodlivý pre oboch.“

“Eva, I know this hurts you. But maybe we can find a way that’s fair to both of us.”

Eva sa zamyslela.

Eva pondered.

Chytať tieto ruže jej pripomenuli máminu záhradu.

Holding these roses reminded her of their mom’s garden.

„Čo keby sme dom renovovali?

“What if we renovated the house?

Mohli by sme ho potom prenajímať a tie peniaze použiť.

We could rent it out and use that money.

Budeme mať aj spomienky, aj finančnú pomoc.“

We would keep the memories and get financial help too.”

Marek naklonil hlavu k jednej strane.

Marek tilted his head to one side.

„Možno to je rozumné. Môžeme ponechať časť domu pre nás a prenajať zvyšok.“

“Maybe that’s reasonable. We could keep part of the house for ourselves and rent out the rest.”

Eva sa usmiala.

Eva smiled.

„Vidíš, Marek? Môžeme spolupracovať.“

“See, Marek? We can work together.”

V tú chvíľu medzi nimi zavládol mier.

In that moment, peace settled between them.

Rozhodli sa, že dom zrenovujú, aby ho mohli využiť ako spomienku na mamu aj ako finančnú pomoc.

They decided to renovate the house so that it could serve as a memory of their mom and a financial aid.

Ich cesta bola síce plná emócií a rozdielnych názorov, ale našli strednú cestu.

Despite their journey being full of emotions and differing opinions, they found a middle ground.

Marek sa učil byť viac empatický a Eva viac praktická.

Marek learned to be more empathetic, and Eva more practical.

Bratislavský hrad, majestátny symbol histórie, bol tichým svedkom ich zmierenia.

Bratislava Castle, a majestic symbol of history, was a silent witness to their reconciliation.

Pod letným slnkom, ktoré osvetľovalo starobylé múry, sa súrodenci dohodli, že budú čeliť budúcnosti spolu, s úctou k minulosti a praktickosťou v srdci.

Under the summer sun, which illuminated the ancient walls, the siblings agreed to face the future together, with respect for the past and practicality in their hearts.