
Courage and Caution: A Dusty Journey to Wisdom
FluentFiction - Slovak
Loading audio...
Courage and Caution: A Dusty Journey to Wisdom
Sign in for Premium Access
Sign in to access ad-free premium audio for this episode with a FluentFiction Plus subscription.
Slnko žiarilo horúcou letnou silou, keď Lukáš a Mária kráčali smerom k starému opustenému skladu.
The sun shone with a hot summer force as Lukáš and Mária walked toward the old abandoned warehouse.
Lukáš mal na sebe staré džínsy a tričko s nápisom "Expedícia", ktoré mu dodávalo odvahu.
Lukáš wore old jeans and a t-shirt with the inscription "Expedícia," which gave him courage.
Mária po jeho boku kráčala pomaly a s opatrnosťou.
Mária walked beside him slowly and cautiously.
Sklad bol veľký a zdanlivo nekonečný.
The warehouse was large and seemingly endless.
Zničené okná vyplnené pavučinami prepúšťali pásy svetla, ktoré osvetľovali prachové závoje na starých policiach.
Broken windows filled with cobwebs let in strips of light that illuminated the dusty veils on the old shelves.
Počuli len svoje kroky a občasný pád kvapky vody niekde ďaleko.
They heard only their footsteps and the occasional drop of water falling somewhere far away.
„Si si istý, že je to dobrý nápad?
"Are you sure this is a good idea?"
“ spýtala sa Mária, očami mierila k zatuchnutému stropu viac ako k Lukášovi.
Mária asked, her eyes aimed more at the musty ceiling than at Lukáš.
„Určite,“ usmial sa Lukáš, „hľadať poklad nikdy nie je zlý nápad.
"Definitely," Lukáš smiled, "looking for treasure is never a bad idea."
“V sklade sa vznášala zvláštna vôňa starých drevených debien a zanechaných kovových strojov.
A strange scent of old wooden crates and abandoned metal machines hung in the warehouse.
Lukáš s nadšením skúmal veci, dúfajúc, že nájde niečo, čo by Máriu ohromilo.
Lukáš enthusiastically examined things, hoping to find something that would impress Mária.
Ale čím hlbšie sa pohybovali, tým viac prášok dráždil jeho nos.
But the deeper they moved, the more the dust irritated his nose.
„Aaačiek!
"Aaa-choo!"
“ kýchnul Lukáš prudko.
Lukáš sneezed sharply.
Mária obrátila oči na neho, ale Lukáš len pokrútil hlavou, zatlačiac neviditeľné znepokojenie.
Mária turned her eyes to him, but Lukáš just shook his head, pushing away invisible worries.
„Všetko je v poriadku,“ povedal, snažiac sa presvedčiť viac seba než ju.
"Everything is fine," he said, trying to convince more himself than her.
Ako pokračovali, Lukášov kašeľ sa zhoršoval.
As they continued, Lukáš's coughing got worse.
Prášková halucinácia obalovala jeho pľúca a vytvárala napätie medzi jeho túžbou po hľadaní a fyzickými hranicami.
The powdery hallucination enveloped his lungs, creating tension between his desire to search and his physical limits.
„Lukáš, mali by sme ísť,“ navrhla Mária, jemnosť jej hlasu bola prerezaná stúpajúcou panikou.
"Lukáš, we should go," Mária suggested, the gentleness of her voice sliced by rising panic.
On však len mávol rukou, okolo prúdiac vzduch, ktorý zmiešal ešte viac prachu.
He just waved his hand, swirling the air which mixed in even more dust.
„Nie, už sme blízko,“ odpovedal, hoci ho očividne zmáhala slabosť.
"No, we're close," he replied, though obviously weakened.
Napokon sa zastavil.
Finally, he stopped.
„Musím.
"I need...
musím si oddýchnuť,“ zasipel, rukou si zakrýval ústa.
I need to rest," he wheezed, covering his mouth with his hand.
Mária sa sklonila k nemu, keď sa jeho telo zlomilo ako domček z karát.
Mária bent down to him as his body crumpled like a house of cards.
„Lukáš!
"Lukáš!"
“ vykríkla, jej hlas sa ozýval v prázdnote priestorov.
she shouted, her voice echoing in the emptiness of the space.
Rýchlo potrebovala pomoc, ale sklad bol tichý s výnimkou hučiacich zvukov jeho vykoľajeného dýchania.
She quickly needed help, but the warehouse was silent except for the hums of his derailed breathing.
Spoléhali na šťastie a náhodne.
They relied on luck and chance.
Mária popadla jeho mobil a stlačila tlačidlo núdzového volania, pričom sa modlila za rýchlu odpoveď.
Mária grabbed his phone and pressed the emergency call button, praying for a quick response.
Netrebalo veľa času a už spojili priateľský hlas v telefóne, čoskoro po nej prišli ďalší ľudia, ktorí pomohli Lukášovi na čerstvý vzduch.
It didn't take long before a friendly voice on the phone connected, and soon others came to help Lukáš into the fresh air.
Ležali pod širým nebom, zatiaľ čo sanitka odvážala Lukáša na vyšetrenie.
They lay under the open sky while the ambulance took Lukáš away for examination.
Mária mu pevne stískala ruku, jej oči uvoľnene sledovali, ako odháskujú.
Mária held his hand tightly, her eyes relaxed as she watched them drive away.
Znovu nabral dych, očami nasledujúc jej starostlivé gesto.
He regained his breath, his eyes following her caring gesture.
„Ďakujem, Mária,“ zašepkal Lukáš, jeho hlas slabý, ale úprimný.
"Thank you, Mária," Lukáš whispered, his voice weak but sincere.
Od toho dňa Lukáš pochopil, že nie všetky riziká stoja za riskovanie.
From that day, Lukáš understood that not all risks are worth taking.
Naučil sa, že nie je dôležité iba odvaha, ale aj opatrnosť a zdravie.
He learned that courage isn't the only important thing, but also caution and health.
A Mária?
And Mária?
Bola vďačná, že už nemusí slepo prenasledovať riskantné sny svojho priateľa, a že obaja sa z tejto skúsenosti vrátili trochu múdrejší.
She was grateful that she no longer had to blindly chase her friend's risky dreams and that both returned from this experience a bit wiser.