Vietor jemne kýva listami.

The wind gently sways the leaves.

Slnečné pláže na Slovensku teraz zdobia pestré jesenné farby.

The sunny beaches in Slovensko now adorn vibrant autumn colors.

Ich sfarbenie odráža slnko, ktoré sa sotva skrýva za oblakmi.

Their hues reflect the sun that barely hides behind the clouds.

Hneď vedľa mora stojí útulná kaviareň.

Right next to the sea stands a cozy café.

Lákajú ju vône čerstvých dezertov a kávy.

It is lured by the scents of fresh desserts and coffee.

Zuzana vracia sa do rodného mesta.

Zuzana returns to her hometown.

Ticho rozjíma.

She quietly reflects.

Je deň po Sviatku všetkých svätých.

It is the day after All Saints' Day.

Tento čas prináša spomienky a premýšľania.

This time brings memories and contemplation.

Zuzana má túžbu.

Zuzana has a desire.

Chce rozhovoriť sa so svojím bratom Matejom.

She wants to have a conversation with her brother Matej.

V posledných rokoch sa od seba vzdialili.

In recent years, they have drifted apart.

Chce tiež podporiť Jakuba, svojho mladšieho brata, ktorý rozmýšľa o budúcnosti.

She also wants to support Jakub, her younger brother, who is thinking about the future.

Kaviareň je malá.

The café is small.

Drevené stoly a kreslá pozývajú na rozhovory.

Wooden tables and chairs invite conversations.

Cez staré okno vidieť okoloidúcich, ktorí si užívajú chladnejšie počasie.

Through the old window, you can see passersby enjoying the cooler weather.

Zuzana sedí pri stole.

Zuzana sits at the table.

Pozerá sa, keď Matej a Jakub prichádzajú.

She watches as Matej and Jakub arrive.

"Zuzana!

"Zuzana!"

" volá Jakub.

calls Jakub.

Uškrnie sa a sedí oproti sestre.

He grins and sits across from his sister.

Matej pohľadom skúma miestnosť a neisto si sadne.

Matej scans the room with his eyes and sits down hesitantly.

Po chvíli Zuzana prehovorí.

After a moment, Zuzana speaks.

"Matej, mali by sme hovoriť.

"Matej, we should talk.

Naša rodina je dôležitá.

Our family is important.

Chcem, aby sme boli bližší.

I want us to be closer."

"Matej odpovedá po chvíli ticha, "Nemám nič proti tebe, Zuzana.

Matej responds after a moment of silence, "I have nothing against you, Zuzana.

Lenže niekedy mám pocit, že ma nepočúvaš.

But sometimes I feel like you don't listen to me."

"Jakub sleduje súrodencov.

Jakub watches his siblings.

Vníma ich napätie.

He senses their tension.

Aj on potrebuje pomoc, aj keď o tom nehovorí.

He too needs help, even though he doesn’t say it.

"Matej," pokračuje Zuzana jemne, "chcem ti byť nablízku.

"Matej," Zuzana continues gently, "I want to be close to you.

Myslím si, že aj Jakub potrebuje našu podporu.

I think Jakub also needs our support.

Nie sme sami.

We are not alone."

"Jakub náhle prehovorí, "Báťka, bojím sa o budúcnosť.

Jakub suddenly speaks, "Sis, I'm worried about the future.

Cítim tlak z našich rozhodnutí.

I feel pressure from our decisions."

"Praskajúci oheň v krbe pridáva dôveru do ich rozhovoru.

The crackling fire in the fireplace adds confidence to their conversation.

Zuzana chytí Jakubovu ruku.

Zuzana holds Jakub's hand.

"Neboj sa, Jakub.

"Don't worry, Jakub.

Nie je to súťaž.

It’s not a competition.

Chceme, aby si bol šťastný, nie stresovaný.

We want you to be happy, not stressed."

"Matej sa konečne usmeje.

Matej finally smiles.

"Máš pravdu, sestra.

"You're right, sister.

Možno sme len potrebovali takto hovoriť.

Maybe we just needed to talk like this.

Chcem byť tu pre vás oboch.

I want to be here for both of you."

"Slová konečne našli cestu k sebe.

Words finally found their way to one another.

Pri kávovom stole sa smiech zmiešal s pochopením.

By the coffee table, laughter mixed with understanding.

Dlho potom sedeli, rozprávali sa a zdieľali svoje sny.

They sat long after, talking and sharing their dreams.

Zuzana cítila úľavu.

Zuzana felt relief.

Prekonali minulosť.

They overcame the past.

Teraz majú plán.

Now they have a plan.

Vychádzajúc z kaviarne, dívajú sa na pláž.

As they leave the café, they look at the beach.

Jesenné slnko osvetľuje svetlé okamihy ich rozhovoru.

The autumn sun illuminates the bright moments of their conversation.

Na ceste späť domov Zuzana cíti, že urobila správne.

On the way back home, Zuzana feels she did the right thing.

Užíva si chladný vietor a dúfa v svetlú budúcnosť pre Jakuba aj pre ich vzájomné vzťahy.

She enjoys the cool wind and hopes for a bright future for Jakub and for their mutual relationships.

Kaviareň už je za nimi, ale pokojnost tam pretrváva v ich srdciach.

The café is already behind them, but the peace remains in their hearts.