Santorini bola v zime krásna ako z rozprávky.

Santorini was in winter as beautiful as a fairy tale.

Biele domy s modrými kupolami sa týčili nad jiskrivo modrým Egejským morom.

White houses with blue domes towered over the sparkling blue Aegean Sea.

Svetlá vianočnej výzdoby žiarili na domoch a v nich sa odrážali vlny na hladine mora.

The Christmas lights shone on the houses and reflected in the waves on the sea's surface.

Slnečný západ farbil oblohu všetkými odtieňmi zlata a oranžovej.

The sunset colored the sky in all shades of gold and orange.

Jozef stál na terase s pohľadom upretým na more.

Jozef stood on the terrace, his gaze fixed on the sea.

Bola to svadba jeho blízkych priateľov a všetko bolo dokonalé.

It was the wedding of his close friends, and everything was perfect.

No vo vnútri jeho srdca bola búrka.

Yet inside his heart, there was a storm.

Jozef bol tichý, avšak vnímavý.

Jozef was quiet, yet perceptive.

A už dlhý čas cítil niečo k Adriane.

And for a long time, he had felt something for Adriana.

Dnes večer, na výnimočný deň, sa rozhodol zmeniť sa.

Tonight, on this special day, he decided to make a change.

Počas recepcie videl, ako Adriana tancuje a smeje sa s inými priateľmi.

During the reception, he saw Adriana dancing and laughing with other friends.

Bola krásna v šatách, ktoré zvýrazňovali jej postavu.

She was beautiful in the dress that highlighted her figure.

Jozef vedel, že musí konať, ale vnútri mal strach z odmietnutia.

Jozef knew he had to act, but inside he feared rejection.

Marta, ich spoločná priateľka, sa k nemu stále prihovárala.

Marta, a mutual friend, kept talking to him.

Vyzeralo to, že ho má rada.

It seemed she liked him.

Ale jeho srdce patrilo Adriane.

But his heart belonged to Adriana.

Všetko sa zmenilo počas posledného odpočtu na Nový rok.

Everything changed during the final countdown to the New Year.

Desať, deväť, osem... s každým číslom rástlo Jozefovo napätie.

Ten, nine, eight... with each number, Jozef's tension grew.

Šesť, päť, štyri... Jozef ticho oslovil Adrianu a požiadal ju, aby s ním šla na terasu.

Six, five, four... Jozef quietly approached Adriana and asked her to come to the terrace with him.

Tri, dva, jeden...

Three, two, one...

Na terase, pod žiarou hviezd a svetiel svadby, Jozef zbieral odvahu.

On the terrace, under the glow of stars and the wedding lights, Jozef gathered his courage.

"Adriana," povedal, jeho hlas mierne sa trasúci, "musím ti niečo povedať.

"Adriana," he said, his voice slightly trembling, "I have to tell you something.

Už dlho mám niečo na srdci.

I've had something on my heart for a long time.

Mám ťa rád viac než ako priateľku."

I like you more than just as a friend."

Adriana si zoblahlavo prehodila vlasy cez plece.

Adriana tossed her hair over her shoulder.

Prešla bližšie k nemu a chytila ho za ruku.

She stepped closer to him and took his hand.

"Jozef, to ma prekvapilo.

"Jozef, that surprised me.

Aj ja som cítila niečo podobné, ale nikdy som si nemyslela, že by si mohol cítiť to isté."

I have felt something similar too, but I never thought you might feel the same."

Ich pohľady sa stretli a vtedy prišiel nový začiatok.

Their gazes met, and a new beginning then arrived.

Nový rok priniesol nielen nové priateľstvá, ale aj lásku.

The New Year brought not only new friendships but also love.

Jozef sa cítil ako nový človek, uvedomujúc si hodnotu odvahy.

Jozef felt like a new person, realizing the value of courage.

Pri Adriane našiel odvahu a nádej na budúcnosť.

With Adriana, he found courage and hope for the future.

Santorini si zapamätá tento rok nielen ako miesto krásnej svadby, ale aj ako začiatok niečoho úžasného.

Santorini will remember this year not only as the place of a beautiful wedding but also as the start of something wonderful.